Folklór

Folklórna činnosť v obci Buzitka

Mgr. Matej Baláž

/upravené pre web/

Kolonisti v rokoch 1924 – 1945  

        Vývoj kultúry je úzko spätý so založením osady Bozita a jej následným trvalým osídlením v rokoch 1925 - 26 príslušníkmi československých legionárov. Československá vláda im pozemkovou reformou pridelila pozemky z majetku, ktoré patrili Coburgovcom. Do osady prichádzajú kolonisti českej národnosti z rôznych oblastí dnešnej Českej republiky, ktorá patrila do Rakúskej časti vtedajšieho Rakúsko-Uhorska. Kolonisti už nenosia a neprinášajú do Bozity tradičný ľudový odev zo svojich regiónov. Výsledkom je odevná rozmanitosť podmienená dobovými módnymi podnetmi. 

        S príchodom kolonistov je spätý aj začiatok kultúrnej činnosti v obci. Veď nie nadarmo sa hovorí: „Co Čech to Sokol, co Čech to muzikant“ (MÜLLER, 1956, s.5). 

Rozkvet nastáva  najmä v oblasti ochotníckeho divadla a zábav rôzneho druhu, spočiatku v provizórnych podmienkach „obecního domku“. Od roku 1935 však kultúrna činnosť pokračuje v novovybudovanom Kultúrnom dome.  Nepriaznivé politické pomery, Viedenská arbitráž a vypuknutie druhej svetovej vojny nakoniec prinúti  českých kolonistov a ich rodiny opustiť osadu Bozita v roku 1938.

Príchod novousadlíkov v rokoch 1945 – 1950

        V priebehu roku 1945 sa do osady  Bozita vracajú popri pôvodných českých kolonistoch aj novousadlíci s rodinami.  Ich prínos v oblasti ľudového zvykoslovia a tradičného ľudového odevu nám však nie je známy.  Od roku 1946 sa nositeľmi kultúry stáva Štátna ľudová škola a SSM (Sväz slovenskej mládeže), ktorý preberá Kultúrny dom. V réžii učiteľa Júliusa Slaninu sa organizujú rôzne kultúrne a spoločenské podujatia pri rôznych príležitostiach (oslavy, výročia, spomienky a štátne sviatky). O kultúrnej činnosti nám podáva štatistika Miestnej osvetovej rady. Popri športových pretekoch, oslavách, divadle a večierkoch sa konajú aj ľudové veselice. Zaujímavosťou je založenie miestnej odbočky Matice slovenskej dňa  24. februára 1948. Jej činnosť však netrvá dlho a v roku 1950 zaniká.

        V priebehu roku 1950 viacerí kolonisti z obavy kolektívneho hospodárenia v Bozite predávajú svoje majetky občanom z obcí Lešť a Dačov Lom. Takto prichádzajú do obce rodiny a súčasne prinášajú svoj tradičný ľudový odev ako memento na svoj pôvod.

Osamostatnenie Buzitky v roku 1957

        Nový impulz prichádza 1. januára 1957 keď sa Buzitka osamostatňuje od obce Prša. Kultúrnu činnosť vyvíja Osvetová beseda. Za pomoci ČSŠM vo Fiľakove vzniká Hudobný krúžok pri Osvetovej besede Buzitka, pre ktorý prepožičiava potrebné hudobné nástroje. Dňa 25. decembra 1957 odohrá svoje premiérové hudobné vystúpenie. Zakladajúcimi členmi sú Anton Ľupták st., Rudolf Šulek st., Pavel Kurčík, Andrej Eliáš, Ján Kret a Ing. Jánošík. V roku 1958 Hudobný krúžok zakupuje hudobné nástroje v hodnote 7800 Kčs. Miestny národný výbor Buzitka v roku 1958 vykonáva generálnu opravu Kultúrneho domu a popri Osvetovej besede sa kultúrne angažuje aj Dedinská organizácia pri KSS (Komunistickej strane Slovenska). V roku 1960 Hudobný krúžok ukončuje svoje pôsobenie v obci z dôvodu vysokého veku svojich členov.

        

                Druhý zľava: Anton Ľupták st. s Molotom                                Zľava: Anton Ľupták; Peter Paciga a Matúš Nosáľ                           Prvý sprava: A. Ľupták st.

Družstevný klub v rokoch 1960 – 1969

        Nositeľom kultúrneho života sa od 30. januára 1960 stáva Družstevný klub pod vedením Andreja Eliáša a neskôr Milana Klimenta. V obci vznikajú rôzne záujmové krúžky ako tanečný, či ochotnícky, organizujú sa divadelné predstavenia, estrádne večery a ľudové veselice. Zaujímavosťou je vystúpenie súboru Lúčnica, dňa 20. augusta 1960 v Kultúrnom dome Buzitka a uvedenie miestneho rozhlasu. V roku 1961 sa v Parku oddychu a kultúry buduje tanečné kolo z betónu o priemere 12 metrov.

        V roku 1964 sa riaditeľkou Štátnej ľudovej školy stáva učiteľka Marta Macková, ktorá nahradila do dôchodku odchádzajúceho Andreja Eliáša. Spolu so svojím manželom Ladislavom Mackom, ktorý bol riaditeľom Poľnohospodárskeho učilišťa Buzitka prevzali réžiu nad kultúrnou činnosťou v obci. Kultúrna činnosť je v rukách Družstevného klubu, ktorý od roku 1966 vedie riaditeľ POU Ladislav Macko. Klub organizuje a spoluorganizuje maškarné plesy, oslavy pri príležitosti Dňa žien, tanečné zábavy, ochotnícke divadlo, dožinkové slávnosti a kultúrne programy žiakov školy. Zaujímavosťou je autobusový zájazd na celoslovenskú prehliadku ľudovej hudby, spevu a tancov do obce Východná, dňa 5. júla 1966 pre obyvateľov obce.

Tanečný krúžok v roku 1967

        Rok 1967 prináša do obce Buzitka silný folklórny impulz.  V tomto roku vystupuje Slovenský ľudovo umelecký kolektív z Bratislavy (SĽUK), prebiehajú kurzy spoločenských tancov so 42 účastníkmi, organizujú sa posedenia pri vatre v rámci spomienkových osláv oslobodenia Československa a iné podujatia. Dňa 4. júna 1967 JRD Buzitka organizuje dvojdenný autobusový zájazd do Strážnice, na celoštátnu prehliadku ľudových umeleckých súborov v speve a tancoch, pri ktorej je Anton Ľupták st. ako občan Buzitky vyhlásený za najlepšieho fujaristu.

        Záujem o folklór u obyvateľov Buzitky vrcholí vytvorením Tanečného krúžku v roku 1967 pod vedením Štefana Cabalu. Kroje si krúžok zapožičiava zo štátnej požičovne krojov v Martine. Členmi sa stávajú Elena Marcineková, Mária Marcineková, Hana Malčeková, Elena Malčeková, Pavel Valach, Pavel Ivanič, Ján Mitter, Jaroslav Kurčík, Anna Ľuptáková, ktorí svoje premiérové vystúpenia predstavujú v miestnom hájiku dňa 9. mája 1967. Dňa 19. augusta 1967 pri dožinkových slávnostiach krúžok predvádza horehronskú veselicu, východoslovenské karičky, detviansky a zbojnícky tanec. V súbore účinkuje aj Anton Ľupták st. s hrou na fujare a husliach, taktiež Anna Ľuptáková so spevom.  Dňa 20. augusta 1967 Tanečný krúžok uskutočňuje vystúpenie v Lipovanoch a ako píše obecná kronika: „s veľkým úspechom“ (Obecná kronika - Buzitka). 

            

 Zľava hore: Zuzana Ivaničová; Pavel Ivanič; Viera Žáčková; Štefan Cabala a Anna Ľuptáková  Zľava dole: Ján Mitter; Jaroslav Kurčík; Anna Malčeková; Mária Marcineková; Eva Jirásková; Pavel Valach; Elena Marcineková; Elena Malčeková a Mária Sabová

         

Jaroslav Kurčík, vľavo Anna Püšpökyová (rod. Malčeková) a vpravo Elena Valachová (rod. Malčeková)

         V roku 1968 redakcia krajského časopisu Smer organizuje súťaž „Poznáš svoj kraj“. Pri tejto príležitosti sa pripravuje kultúrny program, v rámci ktorého vystúpi Anna Ľuptáková, Darina Kľuková a Anton Ľupták st.

        V priebehu roku 1969 Družstevný klub prechádza pod Osvetovú besedu. V nasledujúcom roku prebieha rekonštrukcia Kultúrneho domu a slávnostné otvorenie sa plánuje na rok 1971. Manželia Mackovci aj naďalej oživujú kultúrnu činnosť v obci. Upúšťa sa od celovečerných divadelných hier, ktoré sa nahrádzajú kratšími humornými scénkami estrádneho charakteru.  Program je doplnený o častušky, riekanky, básne, ktoré sú textovo upravené a opisujú životné osudy občanov Buzitky, Lentvory, Veľkých Draviec, Prše, či Pincinej. Pred pripravovaným vystúpením sa v obci stáva zvykom vypočutie si humorných miestnych správ z obecného rozhlasu.

    1. Zľava: Róbert Hanula, Zdenko Malček, Anna Slováková (Malčeková) a Vojtech Bolčo

           

1. Elena Rubintová (rod. Malčeková) v pozadí Vladimír Ľupták 

2. Vladimír Ľupták

            

        Od roku 1986 sa ale počet kultúrnych osláv, či vystúpení zmenšuje. Revolučný rok 1989 a následná zmena politického režimu prináša slobodu do tvorby ochotníckej činnosti. Tá sa však v obci neprejaví a kultúrna činnosť sa do roku 1992 pozastaví. 

Z každého rožku trošku v rokoch 1993 – 2010

         Po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 sa obnovuje kultúrna činnosť pod vedením Marty Mackovej. Vzniká  tanečno-spevácky, recitačný a divadelný krúžok. Ochotníci a Základná škola Buzitka každoročne pripravujú kultúrne podujatia k rôznym príležitostiam a výročiam. Vyvrcholením každého roka je zábavné podujatie s názvom „Z každého rožku trošku“. Program pozostáva z humorných scénok estrádneho charakteru, ktoré predvádza hlavne zložka dospelých. Na tanečných a speváckych vystúpeniach sa realizujú najmä deti a mládež. Každé vystúpenie začína kabaretným tancom s použitím netradičných rekvizít (fakle, cylindre, paličky, kvety, záclonové sukne, dáždniky). Záver každého vystúpenia je zavŕšený tzv. „mix tancom“, ktorý pozostáva z piatich až šiestich piesní rôznych námetov (Pomádový mix, Ľudový mix, Senzi - Senzus mix a iné), pričom sa v ňom predstavia všetci účinkujúci.        

        Réžiu a dramaturgiu podujatí vedie Marta Macková, moderno-tanečnú zložku a kostýmovú dielňu má na starosti Jana Rovňanová, konfereciérkou programu a zároveň vedúcou ľudovo-speváckej zložky je Elena Rubintová.  Tvorbu tanečných kostýmov neskôr dopĺňa Zlatka Kucbeľová a Jolana Malčeková. V ľudových tancoch sa interpreti predstavujú hlavne v tradičných ľudových krojoch z obcí Lešť a Nedelište (dnes časť obce Ábelová). Do krúžku ich venovali členovia a obyvatelia obce Buzitka, ktorých korene boli späté s menovanými obcami. Najväčšie zastúpenie majú ľudové kroje, ktoré venovala do krúžku pani Zuzana Kántorová, rodáčka z obce Nedelište. Obdobie rokov 1993 – 2010 prináša  v podujatiach „Z každého rožku trošku“ množstvo scénok s rôznym hereckým obsadením. Medzi pravidelných účinkujúcich sa zaraďujú: Richard Červienka, Zuzana Bujdáková (rod. Valachová), Ján Kucbeľ, Jana Rovňanová, Gabriel Lukáč, Anna Malčeková, Anton Malček st., Jana Kancková a Ján Adamec.

        Zaujímavosťou je, že od roku 2005 sa na pozvánkach tohto podujatia stretávame s pomenovaním Ochotnícky krúžok Dubkáčik pri Obecnom úrade v Buzitke. Názov Dubkáčik sa odvodzuje z dôvodu, že v chotári obce Buzitka rástol dominantný 500 rokov starý dub, a taktiež z heraldickej symboliky obce Buzitka. V erbe obce sa nachádza dubová ratolesť, pričom listy symbolizujú jednotlivé časti obce. 

        V roku 2008 sa uskutočnilo divadelné vystúpenie pri príležitosti 80tych narodenín pani Marty Mackovej, ktorá dostala čestné ocenenie za rozvoj kultúry v obci Buzitka. 

        V roku 2010 sa odohralo posledné podujatie pod vedením pani Marty Mackovej, ktorá pre zdravotné dôvody ukončila pôsobenie v krúžku.

              

Zoznam bibliografických odkazov:

 

ADAMOVÁ, M.: Buzitka 1350 - 2000. Buzitka: Novohradské osvetové stredisko Lučenec, 2000. 63 s. ISBN 80-9683370-8-7

BALÁŽ, M.: Bulletin - Tradície a zvyky Vianoc. 90. výročie divadelníctva v Buzitke. Buzitka : OZ FaDS Dubkáčik Buzitka, 2016. 14 s.

BARTOŠOVÁ, A. a kol.: Slovenský ľudový textil. Martin: Osveta, 1957. 153 s.

BENŽA, M.: Tradičný odev Slovenska. Bratislava: Ústredie ľudovej umeleckej kultúry, 2015. 293 s. ISBN 978-80-89639-26-7

BOZÓ, A. - PUNTIGÁN, J.: Gyurkovits - maliar Lučenca. Lučenec: BBSK - NMG Lučenec, 2017. 96 s. ISBN 978-80-89525-10-2

Encyklopedický ústav SAV: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Bratislava: Veda, 1977, 526 s. ISBN 71-019-77

KMEŤ, S. a kol.: Lešť. Bratislava: Vojenská informačná a tlačová agentúra MO SR, 1996. 168 s. ISBN 80-88842-03-4

MALONYAY, D.: A magyar nép művészete [online]. Budapesť: Franklin-Társulat

Magyar Irod. Intézet és Könyvnyomda,1907-1922. [cit. 2017-11-21]. Dostupné na internete: .

MÜLLER, V. 1956. Kulturní dům legionářské kolonie Bozita. Hostomice pod Brdy: rukopis, 1956. 77 s.

OBECNÁ KRONIKA BUZITKY