Ochotnícke divadlo

História ochotníckeho divadla v obci Buzitka

Mgr. Matej Baláž

/upravené pre web/

 

Spolek divadelních ochotníků 1926-1938

        Kultúrna činnosť v obci Buzitka je úzko spätá so založením kolónie Bozita v rokoch 1924 – 1925 Československými legionármi.  Veď nie nadarmo sa vraví: „ Co Čech to sokol, co Čech to muzikant“ a preto hneď po osídlení v roku 1926 vznikol Spolek divadelních ochotníků.

        Začiatky neboli ľahké, chýbala kultúrna inštitúcia s javiskom, šatňami, ale napriek všetkým týmto nedostatkom svoju prvú kultúrnu činnosť vyvíjal v prázdnych učebniach novootvorenej školy.  V priebehu roka 1926 odohral štyri divadelné hry. V pamätnom spise 10-ročných osláv založenia kolónie Bozita z roku 1936 sa píše: „ Význačným dnem kolonie byl 22. červen 1926, kdy bylo slavnostní otevření školy spojené se založením hasičského sboru na kolonii i v obci Prša. V ten den večer sehrál „ Spolek divadelních ochotníků“ prvé svoje představení „ Falešná kočička“ v němž účinkovali: Oldřich Duflea, paní Juračková, Marie Rákosová, Franče, Hašek, Marie Krejčová, Jarušek, nápovědou byl Podzimek a režii vedl Müller. Spolek divadelních ochotníků byl a do dnešního dne jest jediným, který pravidelně a nepřetržite jest zdařila účinným.“ 

         Otvorením školy sa kultúrna činnosť v nasledujúcich rokoch presťahovala do „ obecního domku“. Bola to stará budova s kôlňou, dedičstvo po bývalých majiteľoch veľkostatku – Coburgovcoch. Nachádzala sa približne na mieste dnešného Kultúrneho domu Buzitka. Obdobie rokov 1927 – 1933 je veľmi strohé na informácie o kultúrnej činnosti v kolónii Bozita. Ďalšie zmienky o divadelnej  činnosti píše Národný týždenník z roku 1934 o divadelnom predstavení  v réžii Václava Müllera - Pomněnky od Františka Fišera. V hlavnej úlohe vynikla Ema Frimová. V decembri 1934 na Mikulášskom večierku pri príležitosti založenia telocvičnej jednoty Sokol, bola odohraná divadelná veselohra  od Gustava von Mosera - Naša roztomilá Baruška. V roku 1935 sa telocvičná jednota Sokol na Bozite, ustanovením stala pobočkou Sokola vo Fiľakove. Pri tejto príležitosti 28. apríla 1935 ochotníci odohrali v réžii Václava Müllera divadelné predstavenie z dedinského prostredia – Smier.

         Kultúrnu činnosť popri Spolku divadelních ochotníků vyvíjala aj školská mládež pod vedením učiteľa Jána Andrásyho, ktorí nacvičili a odohrali v januári 1935 divadelnú frašku Karly Lužanskej – Sojčie pero. Rok 1935 znamenal pre občanov Bozity, prípravu na oslavy 10-teho výročia založenia kolónie Bozita. Z dôvodu výstavby nového Kultúrneho domu, ktorý bol 28. septembra 1935 slávnostne otvorený pre občanov Bozity, boli oslavy 10-teho výročia preložené na rok 1936. Vznikla tak dôstojná inštitúcia, ktorá bola nositeľkou hospodárskej, kultúrnej, národnej a osvetovej činnosti na Bozite. Spolek divadelních ochotníku už 15. marca 1936 odohral v novom Kultúrnom dome divadelnú hru od Miloša Veselého – Lavina v réžii Eduarda Podešvu.

        Oslavy desaťročia sa nezaobišli bez problémov. Výbor „ 10ti letých osláv pro založení kolonie Bozity“ musel dátum osláv presunúť a určiť na 30. a 31. mája 1936. Aj napriek krátkemu času na prípravu Spolek divadelních ochotníků odohral divadelnú hru od Jozefa Štolby – Stará hříchy v réžii Václava Müllera. V kultúrnej činnosti nezaostávala ani školská mládež, ktorá na Štefánikových oslavách 3. mája 1936 predviedla divadelnú hru od Severina T. Pápaya – Malý Drotár v réžii Jána Andrásyho.

         V deň osláv 10-teho výročia založenia kolónie Bozita 30. mája 1936 sa v Kultúrnom dome Bozita, odohrala pripravená divadelná hra od Jindřicha Šimona Baara – Skřivánek v réžii Václava Müllera. Scenáristi hry boli Zdeněk Franče a Jaroslav Podzimek, šepkárka Anna Müllerová, maskérom bol poverený Hardt a zapožičanie krojov k vystúpeniu mala na starosti Aža Huňková. Obsadenie a postava: Ján Andrásy – Skřivánek, sedlák; Jindřich Urbánek ml. – Matouš, jeho syn; František Vajdík – Záhořík, sedlák; Irma Podzimková – Záhořice, jeho žena; Marie Machková – Markyta, jejich dcéra; Václav Müller st. – Notář Ptáčník; Víťezoslav Urbánek – Koncipient u notáře; František Machek ml. – malíř Pilař a vulgo Trávníček; Jaroslav Podzimek – farář a okresní hejtman; Eduard Podešva – Dádejsek, půlmistr; František Hošek – Jalovec, sedlák; Otilie Milánová – Jalovcová, jeho žena. Václav Müller v spomienkach neuvádza, kto obsadil postavu malého Matúša a kto nahradil Jaroslava Podzimka, ktorý hru neodohral pre zdravotné problémy. Vo svojich pamätiach Kultůrní dům legionářské kolonie Bozita ďalej píše: „ Herci se činili a za své výkony sklízeli pochvalu po každém jednání. Kus zahrán byl prvotřídně, a učitel Ján Andrášiy, ktorý měl hlavní úlohu sedláka Skřivánka jí tak podál, že zasloužil obdivu, kterého se mu také plnou měrou dostalo.“ Politické pomery vo svete v rokoch 1937/1938, obavy z vypuknutia vojny a hrozba Viedenskej arbitráže prinútila 5. novembra  1938 väčšinu obyvateľov kolóniu Bozita opustiť.

        Koniec druhej svetovej vojny v roku 1945 znamenal dlho očakávaný návrat starousadlíkov do kolónie Bozita. Ich návrat bol plný očakávania. Po príchode ich čakal Kultúrny dom, ktorý bol po vojne vykradnutý a značne poškodený.

        V priebehu roka 1946 sa na Bozitu vracia aj kultúrna činnosť, ktorú organizuje Štátna ľudová škola a Sväz slovenskej mládeže, pravidelnými vystúpeniami pri oslavách, výročiach, spomienkach a štátnych sviatkoch v réžii učiteľa Júliusa Slaninu. Dňa 3. januára 1946 vzniká Miestna osvetová rada so sídlom v Štátnej ľudovej škole.

Divadelný ochotnícky krúžok Slovan 1947- 1950

         Z iniciatívy učiteľa a osvetového referenta Júliusa Slaninu vzniká roku 1947 na Bozite Divadelný ochotnícky krúžok „ Slovan“ ako zložka Miestnej osvetovej rady. Na Veľkonočný pondelok 7. apríla 1947 odohral Divadelný krúžok Slovan, divadelnú hru od Ferka Urbáneka – Strídža spod hája v réžii Júliusa Slaninu. Divadelná činnosť ochotníckeho krúžku Slovan v roku 1947 je veľmi bohatá. Už 26. mája 1947 odohral divadelnú hru od Ferka Urbáneka – Kamenný chodníček v réžii Júliusa Slaninu. Pri oslavách Slovenského národného povstania 29. augusta 1947 odohral divadelnú hru od Ivana Stodolu – Náš pán minister v réžii Júliusa Slaninu a pri štátnom sviatku vzniku Československa 28. októbra 1947 divadelnú hru od Jána Dafčíka – Za slobodu národa v réžii Júliusa Slaninu. Müller spomína, že v roku 1947 divadelný krúžok Slovan nacvičoval divadelnú hru Karambol, ale neuvádza, či bola aj odohraná. V roku 1949 získal Divadelný ochotnícky krúžok Slovan do svojej správy Kultúrny dom.

Osamostatnenie 1957

        Po osamostatnení obce Bozita od materskej obce Prša vzniká 1. januára 1957 obec Buzitka. Miestny národný výbor Buzitka v roku 1958 vykonal generálnu opravu Kultúrneho domu v náklade 60 000 Kčs. Za pomoci Miestneho národného výboru vznikol v roku 1958 Divadelný krúžok, ktorý viedol učiteľ Milan Kliment. Predstavenia boli estrádneho charakteru pri rôznych kultúrnych podujatiach v obci.

        Dňa 30. januára 1960 sa na výročnej schôdzi Jednotného roľníckeho družstva Buzitka vytvára Družstevný klub pod vedením učiteľa Andreja Eliáša. Družstevný klub sa stáva nositeľom kultúrneho života v obci a v priebehu 60-tych rokov vznikajú rôzne záujmové krúžky, medzi nimi aj divadelno - ochotnícky.  V roku 1964 sa riaditeľkou Štátnej ľudovej školy stáva učiteľka Marta Macková, ktorá nahradila do dôchodku odchádzajúceho Andreja Eliáša. Spolu so svojím manželom Ladislavom Mackom, ktorý bol riaditeľom Poľnohospodárskeho učilišťa Buzitka prevzali réžiu nad kultúrnou činnosťou v obci. Divadelný krúžok pri Družstevnom klube zahral 18. apríla 1965 divadelnú hru Jána Chalupku – Všetko naopak v réžii Marty a Ladislava Mackovcov. Obsadenie úloh bolo nasledovné: Matúš Vrbiniak – Tesnošil, jeho žena Madlena – Zuzana Ivaničová, Honzík – Čestmír Stechmüller, Anička – Mária Sabóová, Trasoritka – Irena Lajtošová, Johanka – Elena Malčeková, Milozvuk – Imrich Malček, Kvasivero – Vladimír Franče, Dunaparti – Peter Malček, Cverna – Jaroslav Hergezel.  Kroje pre divadelnú hru boli zapožičané zo Štátnej divadelnej služby v Martine. Táto divadelná hra mala veľký úspech a ohlas u divákov. Divadelný krúžok dňa 26.decembra 1965 v Kultúrnom dome Buzitka odohral divadelnú veselohru Branislava Nušića - Dr. Doktor filozofie v réžii Marty a Ladislava Mackovcov. V hre účinkovali nasledovní ochotníci: Vladimír Franče, Čestmír Stechmüller, Pavel Gál, Irena Lajtošová, Hana Kamasová, Božena Kaličiaková, Elena Malčeková, Mária Saboová, Anna Štefková, Honzo Jirásek, Jozef Ľalík, Pavel Rovňan, Viera Žáčková, Alžbeta Berzeová, Štefan Cabala, Juraj Lajtoš a Eva Jirásková. V roku 1966 bol za predsedu Družstevného klubu zvolený riaditeľ POU Ladislav Macko, ktorý už v novembri nacvičuje divadelnú hru Klbko. Na Štedrý deň 24. decembra 1966 divadelný krúžok odohral hru Pera Budaka  - Klbko v réžii Marty a Ladislava Mackovcov.  V hre účinkovali ochotníci: Vladimír Franče, Matúš Vrbiniak, Zuzana Ivaničová, Irena Lajtošová, Božena Kaličiaková, Štefan Cabala, Ján Malček, Elena Malčeková, Eva Videroková, Ján Mitter, Anton Ľupták a Jaroslav Hergezel. Ďalšie informácie o divadelných vystúpeniach sú rozchodné, pretože obecná kronika Buzitky uvádza, že 11.apríla 1967 Divadelný krúžok pri Osvetovej besede (Osvetová beseda vznikla až po roku 1969) zahral divadelnú hru Karla Jaromíra Erbena - Sládkovia, ale uvedené obsadenie úloh v divadelnej hre patrí podľa spomienok a datovania fotografií do roku 1971. Napriek tomu uvádzame zápis z kroniky: „ Obsadenie bolo nasledovné: Matúš Vrbiniak – Gašpar, Tibor Püspöky – Sládok, Božena Kaličiaková – Sládková, Božena Sykorová – Vojteška, Pavel Gál – Zábranský, Ján Caban – Jaroš, Marika Šubíková – slúžka, Imrich Malček – Kubko, Zuzana Hergezelová – Marjánka, J. Kľuka, Anna Hroncová, Milan Jirásek, Eva Jirásková, Anna Sykorová, Zdenko Malček, Irena Berzeová – chasa. S hrou sa uskutočnil zájazd do obce Lentvora 23. mája 1967. Hru nacvičili Marta a Ladislav Mackovci.“  Divadelný súbor pri Družstevnom klube predviedol 24. decembra 1967, divadelnú hru od Ferenca Dunaia – Nohavice v réžii Marty a Ladislava Mackovcov. Komédia v troch dejstvách mala veľký úspech v publiku. V hre účinkovali: Matúš Vrbiniak, Elena Malčeková, Elena Marcineková, Pavel Ivanič, Ján Mitter a Štefan Cabala.

    

   

Divadelný krúžok  pri Osvetovej besede 1970 - 1992

        V priebehu roka 1970 sa uskutočnila rekonštrukcia Kultúrneho domu a 2. januára 1971 prebiehalo slávnostné otvorenie zrekonštruovaného Kultúrneho domu v Buzitke. Divadelný krúžok a Základná škola pod vedením manželov Mackovcov naďalej oživuje kultúrnu činnosť v obci. Popri celovečerných divadelných hrách sa usporadúvajú aj programy s kratšími humornými scénkami estrádneho charakteru. Doplnenými o častušky, riekanky, básne, ktoré boli textovo upravené a opisovali životné osudy občanov Buzitky, Lentvory, Veľkých Draviec, Prše a blízkeho okolia. Už pred pripravovaným vystúpením bolo zvykom vypočuť si miestne správy z obecného rozhlasu humorného charakteru.

   

   

 

        Úmrtie pána Ladislava Macka v roku 1980 neznamenal zastavenie kultúrnej činnosti, práve naopak, jeho manželka pani Marta Macková pokračovala v práci a v prípravách ďalších vystúpení k rôznym kultúrnym podujatiam v obci. Od roku 1986 sa počet kultúrnych osláv, či vystúpení zmenšuje.

        Revolučný rok 1989 a následná zmena politického režimu priniesla slobodu aj do tvorby ochotníckej činnosti, ktorá sa však do roku 1992 umlčala.

Ochotnícky krúžok Dubkáčik pri Obecnom úrade 1993 - 2010

        Tradícia nedovolila zánik divadla a po vzniku Slovenskej republiky sa obnovila aj kultúrna činnosť divadelného krúžku pod vedením Marty Mackovej. Ochotníci a Základná škola každoročne pripravovali kultúrne podujatia k rôznym príležitostiam. Vyvrcholením každého roka bolo zábavné podujatie názvom s „ Z každého rožku trošku“. Program pozostával z humorných scénok estrádneho charakteru, ktoré predvádzala dospelá zložka krúžku a tanečných, speváckych vystúpení detí a mládeže. V roku 1993 sa predstavili v scénkach Michala Magyarová, Bohumila Majerová a Marian Jačmeník. Zaujímavosťou je, že od roku 2005 sa stretávame na pozvánkach tohto podujatia s pomenovaním Ochotnícky krúžok Dubkáčik pri Obecnom úrade v Buzitke. Názov Dubkáčik sa odvodzuje z dôvodu, že v chotári obce Buzitka rástol dominantný 500 rokov starý dub a z heraldickej symboliky obce Buzitka, v ktorej sa nachádza dubová ratolesť, pričom listy symbolizujú jednotlivé časti obce. Réžiu a dramaturgiu podujatí viedla Marta Macková, moderno-tanečnú zložku a kostýmovú dielňu viedla Jana Rovňanová, konferenciérkou programu a zároveň vedúcou ľudovo-speváckej zložky bola Elena Rubintová. Obdobie rokov 1993 – 2010 prinieslo množstvo scénok s rôznym hereckým obsadením. 

  

      

        V roku 2006 sa uskutočnilo divadelné vystúpenie pri príležitosti 80-tych narodenín pani Marty Mackovej, ktorá dostala čestné ocenenie za rozvoj kultúry v obci Buzitka.

        V roku 2010 sa odohralo posledné podujatie pod vedením pani Marty Mackovej, ktorá pre zdravotné dôvody ukončila pôsobenie v krúžku.  

 

Zoznam bibliografických odkazov:

 

ADAMOVÁ, M.: Buzitka 1350 - 2000. Buzitka: Novohradské osvetové stredisko Lučenec, 2000. 63 s. ISBN 80-9683370-8-7

BALÁŽ, M.: Bulletin - Tradície a zvyky Vianoc. 90. výročie divadelníctva v Buzitke. Buzitka : OZ FaDS Dubkáčik Buzitka, 2016. 14 s.

MÜLLER, V. 1956. Kulturní dům legionářské kolonie Bozita. Hostomice pod Brdy:rukopis, 1956. 77 s.

OBECNÁ KRONIKA BUZITKY